Bolesť hlboko v zadku, ktorá sa ťahá do stehna alebo až do chodidla, nemusí znamenať, že potrebuješ silnejší strečing či tvrdšiu loptičku. Niekedy je dôležitejšie pochopiť, čo sa v tejto oblasti nachádza, a zvoliť pohyb, ktorý symptómy zbytočne neprovokuje.

Bolesť, ktorá začína v strede jednej polovice zadku a postupne sa šíri do zadnej strany stehna, lýtka alebo až do chodidla, vie byť veľmi nepríjemná. Niekedy sa objavuje po určitých aktivitách a postupne ustúpi. Inokedy pretrváva dni, týždne či mesiace.

Keď človek začne hľadať riešenie, často narazí na odporúčania: „Uvoľni si piriformis loptičkou“, „Poriadne ho natiahni“ alebo „Daj si holuba či oko ihly“.

Tieto postupy môžu byť užitočné. Problém však nastáva vtedy, keď sa používajú automaticky, bez ohľadu na príčinu bolesti a reakciu nervového tkaniva.

Čo je m. piriformis a prečo je taký zaujímavý?

M. piriformis, hruškovitý sval, je hlboký sval sedacej oblasti. Začína na prednej ploche krížovej kosti, prechádza cez veľký sedací otvor (foramen ischiadicum majus) a upína sa na veľký chocholík stehennej kosti.

Jeho funkcia závisí od polohy bedrového kĺbu. Podieľa sa na vonkajšej rotácii, stabilizácii bedra a pri určitých polohách aj na ďalších pohyboch stehennej kosti.

V jeho tesnej blízkosti prechádza n. ischiadicus – najväčší nerv ľudského tela. Tento nerv vzniká z nervových koreňov L4–S3, vystupuje z panvy cez foramen ischiadicum majus a zvyčajne pokračuje pod piriformisom.

Následne prechádza po zadnej ploche hlbokých vonkajších rotátorov bedra, medzi ktoré patria m. gemellus superior, m. obturator internus, m. gemellus inferior a m. quadratus femoris. Odtiaľ pokračuje do zadnej strany stehna a ďalej sa vetví smerom do predkolenia a chodidla.

Práve tento blízky anatomický vzťah je dôvodom, prečo pri bolesti zadku nemôžeme uvažovať iba o svale.

Nie každý má rovnaký priebeh ischiadického nervu

U väčšiny ľudí prechádza n. ischiadicus pod m. piriformis. Existujú však aj vrodené anatomické variácie.

Metaanalýzy anatomických štúdií uvádzajú, že približne 10–15 % ľudí môže mať odlišný vzťah nervu a piriformisu. Nerv sa napríklad môže rozdeliť ešte pred svalom a jedna z jeho vetiev prechádza cez sval, zatiaľ čo druhá pod ním. Existujú aj ďalšie, menej časté kombinácie vrátane priebehu nad svalom alebo cez sval.

Anatomická variácia však sama osebe nie je diagnóza. Mnohí ľudia s takýmto priebehom nervu nemajú žiadne bolesti a nikdy o svojej odlišnej anatómii ani nevedia.

To, že má niekto anatomickú variáciu, neznamená, že bude mať piriformis syndróm. Rovnako nemožno tvrdiť, že tvrdá loptička automaticky spôsobí poškodenie nervu. Je však rozumné vedieť, že v tejto oblasti sa nachádzajú citlivé nervové štruktúry a agresívny tlak nemusí byť vždy vhodný.

Prečo môže tvrdá loptička niekedy bolesť zhoršiť?

Predstav si, že ťa bolí hlboko v zadku. Nájdeš citlivé miesto, položíš podň tvrdú loptičku a celou váhou tela sa doň začneš tlačiť.

Ak ide o bežnú svalovú citlivosť, primeraný tlak môže byť príjemný a môže priniesť dočasnú úľavu. Ak je však v oblasti podráždený nerv alebo iná citlivá štruktúra, silný a opakovaný tlak môže symptómy provokovať.

Nervové tkanivo reaguje na mechanické podnety. Pri zvýšenej mechanosenzitivite môže byť citlivejšie na tlak, pohyb alebo napätie. To neznamená, že je nerv nevyhnutne poškodený či „skrátený“, ale že jeho tolerancia voči určitému podnetu môže byť dočasne znížená.

Signálmi, pri ktorých by sme nemali pokračovať v intenzívnom tlaku, sú najmä:

• elektrizovanie alebo vystreľovanie bolesti do nohy,
• mravčenie a tŕpnutie,
• pálenie alebo výrazné zhoršovanie symptómov,
• bolesť, ktorá po technike pretrváva alebo sa postupne zhoršuje.

Silnejší tlak neznamená automaticky lepší terapeutický účinok. A bolesť nie je potrebné prekonávať len preto, aby sme mali pocit, že sme sval dostatočne uvoľnili.

A čo holub, oko ihly a naťahovanie piriformisu?

Pozície ako holub alebo oko ihly môžu byť veľmi užitočné pri práci s mobilitou bedrového kĺbu a napätím svalov sedacej oblasti. Nie sú však univerzálnym riešením každej bolesti, ktorá sa šíri do nohy.

Pri podráždenom nervovom tkanive môže intenzívny alebo dlho držaný strečing niekedy vyvolať podobné symptómy ako silný tlak. Vtedy nie je cieľom ísť ešte hlbšie do pozície, ale upraviť rozsah, dĺžku výdrže alebo zvoliť inú formu pohybu.

Vo Fyzioyoge preto pracujeme s princípom: najskôr pochopiť, čo telo toleruje, a až potom postupne rozširovať jeho možnosti.

Šetrné uvoľnenie sedacej oblasti vo Fyzioyoge

Nasledujúci postup je jednou z možností, ako pracovať s citlivou sedacou oblasťou bez agresívneho tlaku. Kombinuje jemný kontakt s pomôckou, pomalý pohyb bedrového kĺbu a hľadanie komfortnej polohy.

Nie je určený na to, aby sme za každú cenu našli a „rozbili“ bolestivý bod. Cieľom je vytvoriť podmienky, v ktorých sa môže citlivosť postupne upokojiť a pohyb stať príjemnejším.

1. Nájdeme primeraný tlak

Posadíme sa jednou polovicou zadku na mäkší valec alebo inú vhodnú pomôcku. Tlak dávkujeme tak, aby bol znesiteľný a nevyvolával nervové symptómy.

Pomaly hľadáme oblasť, v ktorej cítime lokálnu svalovú citlivosť. Nehľadáme miesto, ktoré bolí najviac, a netlačíme cez vystreľovanie, mravčenie ani tŕpnutie.

Ak tlak vyvoláva bolesť šíriacu sa do nohy, znížime ho, zmeníme polohu alebo techniku ukončíme.

2. Pridáme pomalú rotáciu bedra

Dolnú končatinu na ošetrovanej strane pokrčíme v bedrovom aj kolennom kĺbe.

Následne začneme pomaly vykonávať malú vonkajšiu a vnútornú rotáciu bedrového kĺbu. Pohyb robíme bez švihu a iba v rozsahu, ktorý je príjemný.

Sledujeme, ako sa mení pocit pod valcom. V niektorej polohe môže byť tlak výraznejší, v inej sa môže zmenšiť.

Naším cieľom nie je nájsť najväčšiu bolesť, ale polohu, v ktorej je citlivá oblasť najkomfortnejšia.

3. Zostaneme v polohe najväčšieho komfortu

Keď nájdeme polohu, v ktorej je tlak alebo ťah najmenší, dolnú končatinu si podľa potreby podložíme.

V tejto polohe zostaneme približne 90 sekúnd. Pokojne dýchame, nechávame telo odpočívať a nesnažíme sa nič nasilu pretláčať.

Ak sa pocit postupne zmierňuje, môžeme v polohe zotrvať. Ak sa objaví vystreľovanie, tŕpnutie alebo zhoršovanie bolesti, tlak znížime alebo techniku ukončíme.

Deväťdesiat sekúnd je orientačný čas používaný v tomto postupe, nie magická hranica, po ktorej sa sval musí uvoľniť. Dôležitejšia je individuálna reakcia tela.

4. Po uvoľnení sa opäť pohneme

Po ukončení techniky pomaly zmeníme polohu a vyskúšame niekoľko jednoduchých pohybov bedrového kĺbu alebo krátku chôdzu.

Všímame si, či je pohyb príjemnejší, či sa zmenila citlivosť a či sa symptómy nešíria ďalej do nohy.

Ak technika neprináša úľavu alebo opakovane zhoršuje príznaky, nie je dôvod v nej pokračovať iba preto, že „by mala fungovať“.

Prečo môže byť tento prístup vhodnejší?

Šetrný prístup nám umožňuje regulovať intenzitu podnetu a pracovať v rozsahu, ktorý človek toleruje. Pomalý pohyb a komfortná poloha môžu pomôcť znížiť pocit napätia a podporiť príjemnejšie vnímanie pohybu.

Nemôžeme však tvrdiť, že táto technika u každého zaručene nedráždi nerv alebo že automaticky vypína stresovú reakciu centrálnej nervovej sústavy. Nervový systém reaguje individuálne a aj jemná technika môže byť pre niekoho nevhodná.

Preto je naším najdôležitejším vodidlom reakcia človeka počas techniky aj po nej.

Nie každá bolesť zadku je piriformis syndróm

Bolesť v sedacej oblasti s vyžarovaním do dolnej končatiny môže mať viacero príčin. Môže súvisieť s driekovou chrbticou, nervovými koreňmi, hlbokým gluteálnym priestorom, bedrovým kĺbom alebo inými štruktúrami.

Pojem „piriformis syndróm“ sa často používa veľmi široko, no samotná lokalizácia bolesti nestačí na stanovenie diagnózy. Pri podozrení na útlak alebo dráždenie ischiadického nervu v hlbokej sedacej oblasti sa používa aj širší pojem hlboký gluteálny syndróm.

Ak bolesť pretrváva, opakovane sa vracia, zhoršuje sa alebo sa šíri pod koleno, je vhodné absolvovať odborné vyšetrenie. Cieľom je zistiť, čo symptómy vyvoláva, a podľa toho zvoliť vhodnú terapiu.

Urgentné lekárske vyšetrenie je potrebné pri novej výraznej alebo zhoršujúcej sa slabosti nohy, poruche močenia či stolice alebo znecitlivení v oblasti rozkroku.

Fyzioyoga: nie silnejšie, ale zmysluplnejšie

Vo Fyzioyoge nechceme telo nasilu opravovať. Chceme mu rozumieť.

Niekedy potrebuje sval uvoľniť. Niekedy aktivovať. Niekedy je potrebné postupne zvyšovať toleranciu nervového tkaniva voči pohybu. A niekedy problém vôbec nie je v piriformise.

Šetrné uvoľnenie môže byť jedným z krokov, ale nie je náhradou za diagnostiku ani za postupné budovanie sily, mobility a pohybovej istoty.

Telo nepotrebuje vždy silnejší tlak. Niekedy potrebuje presnejší podnet, viac trpezlivosti a priestor na adaptáciu.